Ako dnes uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAPu Peter Líška, potvrdili sa najpesimistickejšie prognózy o lykožrútovej kalamite. Dôvodom je podľa neho veľká rozloha bezzásahového územia a objem ponechanej drevnej hmoty, čo nemá v Európe obdobu. Vytvorila sa tým základňa na premnoženie podkôrneho hmyzu. Výsledkom môže byť zánik živých horských smrekových lesov.
Spresnil, že vzhľadom na rozhodnutie štátnej správy ochrany prírody nemohli spracovať vyše 160.000 m3 smrekových kmeňov a ďalších 419.000 m3 drevnej hmoty museli ponechať v zasiahnutom území ako biomasu. Na území s piatym stupňom ochrany nemohli asanovať 224.000 m3 lykožrútom napadnutých stromov.
\"Intenzita premnoženia lykožrúta je obrovská. Tri roky po kalamite evidujeme 42 percent územia zničeného podkôrnym hmyzom, čo je takmer polovica v porovnaní s plochou, ktorú zničila vetrová kalamita. Vzhľadom na veľkú bezzásahovú zónu, kde nemožno bojovať proti lykožrútovi, ostávame tam zrejme v polohe štatistov, ktorí iba evidujú škody, \" konštatoval Líška. Poukázal na príklad z Osrblia, kde sa podarilo predísť škodám na živých porastoch včasným spracovaním kalamitnej drevnej hmoty a následnou revitalizáciou.
Podľa riaditeľa sa budú snažiť aspoň o záchranu lesov v nižších stupňoch ochrany. Výsledok si netrúfal predvídať, keďže ako povedal semenisko v bezzásahovej zóne je tak obrovské, že sa odtiaľ bude škodca šíriť do okolia a po asanačných prácach budú výsledkom obrovské holiny.
Na otázku, aká je situácia v Tichej a Kôprovej doline, Líška konštatoval, že v oblasti evidujú prvé stovky odumretých stromov a to napriek rôznym tvrdeniam, že v týchto dolinách sa lykožrút šíriť nebude.
\"Spracovanie kalamity sme zvládli v rekordne krátkom čase. Za jeden a pol roka sme z územia vyviezli vyše 1,4 milióna m3 kalamitného dreva, spriechodnili sme zavalené turistické chodníky, vyčistili vodné toky a vytvorili sieť požiarnych pásov a priesekov, \" priblížil postup lesníkov Peter Líška. Dodal, že v súčasnosti sa sústreďujú na revitalizáciu územia.